Prvý deň. Nový školský rok.
Kokso.... som tu.... skoro sám.... staré fórum.... všade ticho....
Pred dvanástimi rokmi som napísal skoro rovnakú vetu. Len namiesto „staré“ tam bolo „nové“. Vtedy bolo ticho preto, lebo sme práve začínali. Dnes je ticho z úplne iného dôvodu.
Vtedy som sa pýtal, kto si ku mne sadne do lavice.
Sadli si mnohí. Niektorí iba na chvíľu, iní na celé roky. Bolo nás toľko, že som raz počítal, či by nám na spoločný výlet stačil autobus. Nestačil. Písali sme, radili si, hádali sa, stretávali sa. Boli tu administrátori, štyria moderátori, pokladník, fotografi, chovatelia... jednoducho celá trieda.
Dnes má naša škola 553 zapísaných žiakov. Za posledný rok sa zapísali traja noví a život prebehol v 25 témach. Netreba si klamať. Na nový autobus už asi šetriť nemusíme.
Roky som na začiatku školského roka písal do tejto témy. V roku 2023 naposledy. Potom som dva roky vynechal. Nie preto, že by som na CK zabudol. Život mi jednoducho nadelil veci, pri ktorých išlo cichlidárske fórum na veľmi vzdialenú koľaj.
Dnes som sem po dlhšom čase prišiel a prečítal si prvý príspevok z 2. septembra 2014.
„Kokso.... som tu.... skoro sám.... nové fórum.... všade ticho, čisto.... všetko voňavé....“
Dvanásť rokov.
Možno je symbolické, že je tu zasa ticho a človek má chvíľami pocit, že sedí v triede skoro sám. Len tie lavice už nie sú nové. Sú na nich mená, škrabance a spomienky na ľudí, ktorí v nich sedeli.
A to nie je málo.
Neviem, koľko školských rokov ešte táto škola zostane odomknutá. A nebudem písať, že verím v jej veľký návrat. Neverím. Na to som už asi príliš starý spolužiak a čísla sú čísla.
Ale som rád, že sme ju vtedy otvorili.
Som rád, že som si do tej lavice sadol.
A som rád za všetkých, ktorí si za tých dvanásť rokov prisadli ku mne.
Tak teda do trinásteho roku CICHLIDKLUB-u už nebudem želať veľa nových spolužiakov, ani plné triedy.
Len aby školník ešte chvíľu nezamykal.
A tým pár skalným, ktorí ešte zostali — čisté akváriá a spokojné ryby.
